Aj Vám určite mama hovorievala čo smiete, čo nie, čo je podľa nej pre Vás dobré a čoho by Ste sa mali vyvarovať. Vtedy by bolo dobré povedať jej, že určitým chybám sa v živote aj tak nevyhneme, lebo na tejto ceste na nás číha veľa prekážok. V podstate sa tomu nevyhnete, ani keby Ste boli pupkom sveta.
Kedže každý z nás je iný, špecifický originál, nie je možné, aby sme všetci robili tie isté chyby, a preto sa im teda nevieme vyhnúť, aj keď sme na všeličo pripravení. Vlastne nie sme, nemôžeme byť. S každým novým priateľstvom, novým pracovným miestom, či len s každodennou prechádzkou parkom si so sebou nesieme niečo iné a získame niečo nové. Sled udalostí sa nedá zastaviť, no dá sa ovplyvniť. Jedno ráno sa môžeme zobudiť plný elánu, novej životnej sily, s otvoreným srdcom a "ponúknuť sa" v inom svetle. Deň je krajší a obyčajné poľné margaréty sa zdajú byť myľníkom k bezdôvodnému zasmiatiu sa uprostred nepokosenej zelenej trávy, ktorou sa je ťažko predierať. Naopak, ráno, keď máte chuť drnčiaci budík zahodiť von oknom môže byť podkladom pre nasledujúci deň. Poznáte to aj Vy, ledva rozlepíte oči, ani neviete ako a stojíte v kúpeľni s napenenou zubnou pastou v ústach, rozmýšľate tiež nad tým, prečo práve Vy? Prečo Vy musíte dnes ísť do roboty, keď Vás tam čaká len kopa zabednencov a plný stôl nespracovaných papierov z minulého týždňa? Alebo ešte stále študujete, myslíte si, že to nikdy neskončí, nebaví vás trčať 9 hodín na prednáškach, na ktorých konci už ledva vnímate svoju podstatu, nie to ešte prednášajúceho? A tie nekonečné hodiny prebdené nad knihami, skriptami a dajakými útržkami spred vyše mesiac starej prednášky, ledva po sebe lúštite kadejaké piktogramy, lebo vyučujúci nemá svedomie a diktuje prvou kozmickou rýchlosťou veci, ktoré po Vás aj tak na skúške nebude vyžadovať...
V niektorých veciach sa vidíme všetci. Zdielame zopár podobných názorov a začleňujme sa do "svoriek", ktoré preverí len čas a sila spolupracovať. Tí silnejší zo "svorky" vedú v hodnotovom rebríčku a po čase sa vyčlenia na jednotlivcov, lebo si myslia, že ostatných už dávno prerástli. Áno, jedným z vedúcich hodnôt života je priateľstvo. Čo ak však niekto nieje vítaný v ktorejkoľvek skupinke ľudí? Kamarátstiev je na svete veľa, no nikto netúži tak veľmi po spoločnosti ako samotári. Človek má veľa známych, veľa takzvaných priateľov, ktorý vlastne náš život nenaplňujú. Ja vlastne na túto tému ani neviem rozvíjať mnohopočetné zložené súvetia, lebo mojimi prioritami nie sú klasické priateľstvá. Nerozumiem si s luďmi rovnakého pohlavia a naopak, opačné pohlavie zas nevníma opačné pohlavie ako rovnocenného kamaráta, nevie ho porovnať so svojimi súputníkmi. A tu sa pomaly prepracovávame k vzťahom. Vzťahom medzi mužom a ženou. Ťažká téma, zložité vzťahy...žena si toho v živote prežije veľa. Je "nositeľkou rodinného šťastia", aspoň väčšina populácie ju tak vníma. Muži boli vždy tí silnejší a ženy krehké, muži mali moc a ženy právo len počúvať muža a stáť verne pri ňom...aj keď...každý žijeme inak a každý sa v určitých situáciach správame inak. Vzťah prekypujúci láskou sa môže stať dlhoročným zväzkom spokojnosti a naopak. A vlastne, prečo sa zastaviť a trpieť niekde, kde nevidíte ani na krok do budúcnosti. Chce to opustiť "domovskú ohrádku" a vydať sa do neznáma, hľadať cestu a skúmať jej nástrahy. Tomu sa hovorí vybočenie zo stereotypu. Riskujme a netrpme, pretože časom to sami nezvládneme a trpieť budú aj tí ostaní. Ak však toto stihneme zmeniť skôr, roky trávené ubíjaním sa zmenia na dobrodružstvo, obohatíme sa o nové skúsenosti a možno nájdeme cestu, ktorá nás bude napĺňať šťastím. Ale ako som už spomínala na začiatku, všetko je vecou určitej osobnosti a každý máme iné priority. A hoci nás už naša robota nebaví, alebo nezvládame nátlak neustáleho nekončiaceho sa štúdia môžeme to pretrpieť s vidinou lepšej budúcnosti, vylepšenia sa. V každom prípade, hlavnú rolu hrajú v našom živote medziľudské vzťahy a bez nich by sme nežili.
Na záver sa vyjadrím, prečo sa zaoberám touto témou.Hoci si za život uviažeme duše na tisíce malých bubliniek, ktoré môžu odrazu prasknúť, stále nám ostane niť. Na nej osamotený uzlík, no symbolicky pripomínajúci obdobie krásne, či ťažké...to tvorí náš život. Nesnažme sa byť dokonalí, a aj keď sa nám ráno nechce vytrčiť nohy z teplej periny, vstaňme, z hlboka sa nadýchnime a bez strachu sa vrhnime do neznáma...v podstate aj tak niečo raz stratíme, ale niečo (ak budeme chcieť) dostaneme-šancu naplno žiť.