Narodila som sa v Banskej Bystrici, v ľavom krídle "Roosweltky". Bolo presne 21:25, keď som "vyliezla" a ani som svoj začiatok neoznámila slávnostnym výkrikom.To všetko bola asi taká predzvesť mojej budúcnosti.
Ako dcéra "liptáka" a "ruskyne" mám svojské spôsoby, ale aj pocity. To nekonečné sťahovanie sa z miesta na miesto, zakaždým nová škola, nový ľudia ma privádzali pomaly ale isto k šialenstvu. Nikde som sa necítila doma a ani sa nebudem cítiť. Ešte aj teraz, keď som sa osamostatnila a presťahovala znova do iného mesta, sa cítim sama. A divne. Neviem, či toto nové miesto bude pre moje duševné korene dosť úrodne. Začínam to cítiť inak. Práca ma nenapĺňa, život je len jeden veľký stereotyp a na žiadnom kroku na mňa nečíha dobrodružstvo. Asi by som sa mala pridať ku kolotočiarom. Alebo cirkusantom (pre prípad, keby sa minuli slony). Škoda, že mám strach z klaunov, celé noci by som asi nespávala.
Prečo ale necítim niečo také, ako bežné ženy? Chcieť si založiť rodinu, starať sa o ňu, mať veľký rodinný dom, v búde vlčiaka a v garáži dáku ojazdenú Škodovečku? Hm, to by som asi najskôr musela mať v sebe zakorenené. Horšie je, teda, ak sa chcem vybrať cestou smer kariéra, že momentálne podmienky (a výhliadky na cca 5 rokov dopredu) nie sú ružové. Som v situácii, z ktorej niet úniku. Ja viem, hovoríte si, "keby si bola šikovná a veľmi by si chcela, dosiahla by si všetko, čo by si chcela". Ale v tom to asi konkrétne u mňa nebude. Naozaj nemám východisko a bohatých rodičov, čo by mi splnili všetko, čo by mi na očiach videli. Niekto sa narodí do zlej karmy a nevie sa z nej vyhrabať ani o sto rokov. Veď ja mám toľko plánov a také ilúzie, že by mi ich mohli závidieť aj ostatní. Dokonca aj brigády, ktorými som si chcela prilepšiť, mi viac zobrali ako dali, ako po skúsenostnej stránke, tak aj finančnej. No áno, smoliar...
Nedávno mi priateľ povedal, prečo nie som šťastná, keď mám prácu, ktorú som študovala a milujúceho priateľa? Hm, chcela som ísť ďalej, ešte si užívať študácky život, spoznávať nových ľudí, cítiť, že nie som sama a hlavne každý mesiac nespočítavať každú korunku a prechádzať do mínusu na účte. Mala by som si nájsť niekoho dobre finančne zabezpečeného a mala by som o život aj možnosti postarané. Škoda, že nie som taká povaha :D .
Mimo iného, s blížiacimi sa voľbami mám chuť túto udalosť odignorovať a odcestovať niekde ďaleko, preč od tejto politiky, tejto kvázi demokracie, "spravodlivosti" a nevýhod. Veď mi ani úver nechcú poskytnúť, a kedže som na všetko sama, a keď mi raz ten úver schvália, dostanem takú horibilnú sumu, že si za to ani garzónku nekúpim. A po prenájmoch sa nemôžem vláčiť večne. To je normálne groteskná situácia, čistý čierny humor...Možno je to aj na slučku, ale s tým sa nedá nič robiť. Momentálne už reálne uvažujem o zmene "pobytu". A kto vie, možno práve tam bude tá zem táka, akú moje zoschnuté "korene" potrebujú...